Torino Nice DIY Rally

Keď som pred dvoma rokmi podnikol prechod Mont Blancu z talianskeho Courmayeuru až do francúzskeho Chamonix, ani vo sne by mi nenapadlo, že oveľa väčšie taliansko-francúzske dobrodružstvo ma ešte len čaká.

8 dní, takmer 700 kilometrov a približne 20 000 nastúpaných výškových metrov. Zdolanie nadmorskej výšky, ktorá viac ako štyrikrát prevyšuje Mont Blanc od úrovne mora. Taký bol náš ambiciózny plán, keď sme v prvú augustovú nedeľu o štvrtej ráno opustili Bratislavu.

Našim cieľom bolo mesto Turín v severnom Taliansku. Odtiaľ sme sa mali vydať po stopách Torino-Nice Rally na bikepackové dobrodružstvo po starých historických cestách z prvej svetovej vojny. Zo západných talianskych Álp až k pobrežiu južného Francúzska do prímorského letoviska Nice. 


Neplánované kilometre

Ani tie najlepšie naplánované výpravy nevychádzajú na sto percent. Dobrodruh sa často musí vysporiadať s nástrahami počasia, prírodnými živlami a v neposlednom rade bojuje aj so sebou samým. Nás zastavila technika ešte predtým ako sme vôbec stihli vysadnúť na bicykle.

Dodávka vypovedala poslušnosť asi 80 kilometrov od Turína a boli sme odtiahnutí do stotisícového mestečka Navara. Prvé kilometre na našich, taškami obložených, gravelových bicykloch preto absolvujeme na vlakovú stanicu odkiaľ pokračujeme až do hlavného mesta regiónu Piemont.

Bicyklujeme za šera sprevádzaného systematickým blikaním zadných svetiel a jemného dažďa. Hory pred nami sú ukryté v hustých mrakoch a ja si ešte neuvedomujem, čo všetko nás čaká.


Spánok pod hviezdami a Colle del Colombardo

Prvú noc spíme oveľa nižšie ako bol pôvodný plán v nenápadnom altánku pri ceste. Cieľom sú prašné gravelové cesty a vrchol Colle del Colombardo. Z detstva som bol zvyknutý, že pády na bicykloch prichádzajú pri zjazdoch. Na veľkých skalách sa mi prešmykuje kolesá a nestíham vypnúť tretry.

Od tejto skúsenosti sa pre mňa výstup mení na hike and bike. Nasleduje gravelový zjazd v prudkých serpentínach, pri ktorom bolia hlavne ruky kŕčovito zvierajúce kotúčové brzdu. 

Končíme vyčerpaní v alpskom mestečku Bussoleno. Vlajky s preškrtnutým vlakom zdobia ulice mestečka. Sú symbolom socialistického hnutia NO TAV, ktoré bojuje proti rýchlostnej železnici a globalizácii, ktoré modernizácia predstavuje.

Portréty Che Guevaru v reštaurácii nás iba utvrdzujú v ľavicovej mentalite obyvateľov severného Talianska uväznených medzi štítmi alpských velikánov. 

Po stopách Giro d’Italia

Ďalší deň nás čaká ikonické stúpanie na Colle delle Finestre, ktorý dobre poznajú aj fanúšikovia Giro d'Italia. Počas prvých 18 kilometrov sa točíme v zákrutách ako na tobogáne a nastúpavame takmer 1700 výškových metrov.

Na posledných ôsmich kilometroch mizne asfalt a terén sa mení na jemnú šutolinu. Stará vojenská cesta z osemnásteho storočia dáva zabrať a preverí nielen fyzickú, ale aj psychickú odolnosť.

Z vrcholu sme mali pokračovať ďalším gravelovým úsekom, avšak po drsnom stúpaní prehodnocujeme svoje možnosti. Navyše nás zbrzdil aj telemost s talianskou prekladateľkou, ktorá nám pomáha zachrániť situácia s odtiahnutým autom...

So stúpaním v tento deň ešte nekončíme a po prvý raz prekračujeme hranice s Francúzskom. Cieľom je lyžiarske stredisko Montgenèvre, ktoré sa kvôli dažďu stane našim útočiskom aj na nasledujúci deň.

Vynútený oddych

Prebúdzame sa do sychravého rána. Mraky by sa dali krájať a cesta z oboch strán končí v hustej hmle. Meníme plán cesty, pochutnávame si na páchnucich plesnivých syroch, saláme a v televízii sledujeme synchronizované skoky do vody na tokijskej olympiáde. 

Piaty deň vyrážame veľmi skoro a začíname mrazivým zjazdom oblečený v páperových bundách. Včerajšie daždivé počasie pripomínajú už len mláky na ceste a Alpy sa prebúdzajú do slnečného dňa. Stúpanie na prvý kopec začíname v mestečku Briançon. S nadmorskou výškou 1326 metrov nad morom ide o najvyššie položené francúzske osídlenie aspoň s dvoma tisíckami obyvateľov.

Na pravidelnej báze tu začínajú alebo končia etapy Tour de France či Giro d'Italia. 

Šerpovia a elektrobicykle

Slimačím krokom pedálujeme smerom na Col Izoard. S plne naloženými bicyklami sme skôr atrakciou a cyklistov, ktorých po ceste predbehneme by sme mohli zrátať na prstoch jednej ruky. Celá oblasť žije cyklistikou a na kopec sa vydávajú skupinky v rôznom veku. Ticho závidím dôchodcom na elektrických bicykloch, ale povedať to nahlas by v našej skupine zožalo vlnu opovrhnutia.

Vrchol je skutočne impozantný. Pusté suťové svahy zvetranej horniny s vystupujúcimi vrcholkami zvané Casse Déserte vytvárali dramatickú kulisu historických fotografií z pretekov “starej dámy” už v 50. rokoch minulého storočia.

Vysokohorským priesmykom do Talianska

Col Izoard bol iba predkrmom a nás čaká hlavný chod. V spaľujúcom slnku sa presúvame k ďalšiemu kopcu, ktorý sa pre mňa stane najväčším mementom tejto výpravy.

Col Agnel je horským priesmykom medzi Francúzskom a Talianskom v nadmorskej výške 2744 metrov. Na viac ako 20 kilometrov dlhé stúpanie s priemerných sklonom 6,6 % upozorňujú všadeprítomné značenie. Odpočítavam každý nastúpený meter. Nekonečná cesta rovinou mi vzala všetku vôľu pokračovať a na niektorých úsekoch so sklonom viac ako 15 % len tlačím bicykel a so sklopenými očami kráčam ďalej.

Cesta sa vlní ako amazonská anakonda a ja len čakám, kedy ma vyčerpaného zhltne. Na vrchole sa opäť obliekame do teplých búnd a zjazďujeme do Talianska. Po ceste nás už sprevádzajú len motorkári a horské kozy prispôsobené drsným podmienkam.

Káva a croissant na výstup nestačí

V noci sa tlačíme v malom karavane v meste Sampeyre. Náročný deň za nami a ďalší nás ešte čaká. Predlžujeme si raňajky vediac, že ranný kopec začína ostrým stúpaním. Naše bicykle opreté o terasu kaviarne vzbudzujú záujem a starší Taliani uznanlivo kývu hlavami. Zvráskavené telá majú neďaleké kopce ešte v svalovej pamäti.

Espresso, croissanty a systematické šliapanie do pedálov. Pred nami je ďalší vysokohorský priesmyk Colle di Sampeyre. Otravný lietajúci hmyz sa po prilepení na pokožku topí v pramienkoch potu. Aj tento kopec nám dáva zabrať. Prehodnocujeme naše sily a vzdávame sa ikonického gravelového úseku zvaného Little Peru.

Opäť zjazduje a snažíme sa do zotmenia dostať čo najbližšie k stúpaniu naplánovanému na nasledujúci deň.

Útočiskom nám je altánok pri oltári svätého Macaria neďaleko Vernante. Neviem koho patrónom je tento svätec, ďakujem však bohabojným Talianom, že mu postavili malú kaplnku práve na tomto mieste. Nasleduje výdatná večera pripravená na variči, chladené pivo z neďalekej reštaurácie a spánok sprevádzaný spevom cvrčkov.

Svätý Macarius

Čaká nás posledné veľké stúpanie na Col de Tende, na ktorom oceníme hrubý dezén na našich gumách a konštrukciu gravelových bicyklov. Prastará vysoko exponovaná cesta, ktorú vraj postavili ešte Feničania a udržiavali Rimania a Gréci, nás opäť vedie do Francúzska. Cyklistov tu takmer niet, stretávame len niekoľko motorkárov odfukujúcich kúdoly prachu. 

Hotel stratený v čase

Skutočnou lahôdkou je zjazd pomedzi skaly a množstvo krkolomných zákrut. Brzdy opäť dostávajú zabrať, odmenou sú však nádherné výhľady do doliny.

Ubytovávame sa v 120 rokov starom hotely v alpskej dedinke Fontane. Hotel vyzerá akoby zamrzol v čase a aj my sa na chvíľu necháme uchvátiť duchom doby a atmosférou francúzskej alpskej dediny. 

Pobrežie na dohľad

Posledný deň panuje dobrá nálada. Čakajú nás dva menšie stúpania a dlhý zjazd do Nice. Za prvým kopcom je už cítiť morský vzduch a za obzorom netrpezlivo hľadáme pobrežie.

S pribúdajúcou teplotou pridávame aj čerstvé vrstvy opaľovacieho krému. Za druhým kopcom je na teplomeri už viac ako 41 stupňov celzia a olivovníky pri ceste neponúkajú dostatok tieňa. Fúfa však silný protivietor, ktorý nám nedovolí pustiť sa z riadidiel a utrieť si pot z čela. Posledných 30 kilometrov až do nášho cieľa je preto trápením.

Eufória prichádza až v Nice. Luxusné jachty lemujú prístav, hudba a pláže plné turistov. Naše alpské dobrodružstvo sa končí kúpaním a pozorovaním súkromných lietadiel, ktoré z neďalekého Monte Carla a Monaka vozia milionárov na neskorú večeru v Nice.

Výstroj našich jazdcov

Komfort, lahká zbalitelnosť a čo najvyššia miera využiteľnosti v rôznych teplotách boli predpoklady pre výber oblečenia na túto multi-dennú jazdu. Základom sa teda stala gravel kolekcia s existujúcimi ale aj pripravovanými produktami doplnená o niekoľko našich klasík. 

  • Posledný kus
Gravel Light Jersey Anthracite
Gravel Light Jersey Anthracite
-40%
+ Rýchly výber
2 Reviews
69,00 USD 115,00 USD
Anthracite
Gravel Jersey Steel Grey
Gravel Jersey Steel Grey
-35%
+ Rýchly výber
7 Reviews
130,00 USD 200,00 USD
Steel Grey
  • Posledný kus
Signature Hardshell Jacket
Signature Hardshell Jacket
-40%
+ Rýchly výber
2 Reviews
198,00 USD 330,00 USD

Dôvody pre dlhé jazdy

Kempovanie počas dlhých jázd pridáva tomuto zážitku nový rozmer. Každý kto to skúsil vie aké dôležité su útulne, polorozpadnuté budovy a podobne. Preto aj Turín - Nice rally podporuje neziskovú organizáciu Smart Shelter foundatio, ktorá buduje zemetraseniam odolné budovy v ázii.

Použitím lokálne dostupných odolných materiálov a za pomoci lokálnych obyvateľov postihnutých oblastí vyvinuli lacnejšie a bezpečnejšie metódy výstavby domov, škôl a ubytovní v Nepále, Indonézii a Indii.


#ROADISTHEWAYOFLIFE